čas
Neprestajné plynutie dejov, ktoré sa meria v sekundách, minútach, hodinách a rokoch.
Čas je plynutie dejov a udalostí od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti, ktoré meriame v sekundách, hodinách či rokoch. Slovom čas označujeme aj chvíľu, ktorú má niekto k dispozícii, konkrétny okamih, obdobie v dejinách, gramatickú kategóriu slovesa alebo nameraný výsledok v športe.

Gramatický rozbor
Podstatné meno mužského rodu, neživotné, skloňuje sa podľa vzoru dub (čas, času, času, čas, o čase, časom). Množné číslo časy sa používa najmä vo význame obdobie, napríklad staré časy alebo za starých čias. Často sa spája s predložkami v, o, po, cez a vo väzbách ako mať čas, je čas, vo voľnom čase.
Významy, synonymá, antonymá
Neprestajné plynutie dejov, ktoré sa meria v sekundách, minútach, hodinách a rokoch.
Tento význam sa používa vo všeobecných úvahách, v bežnej reči aj vo vede. Čas tu chápeme ako niečo, čo plynie nezávisle od nás a nedá sa zastaviť.
„Čas letí, keď sa dobre zabávame.”
„Fyzici skúmajú, ako sa čas správa pri veľmi vysokých rýchlostiach.”
Antonymá
V bežnom aj náboženskom chápaní sa večnosť tradične stavia proti času. Čas plynie a dá sa vymerať, večnosť si predstavujeme ako trvanie bez začiatku a konca.
Časový úsek, ktorý má niekto k dispozícii na nejakú činnosť.
Typicky sa objavuje vo väzbách mať čas, nemať čas, šetriť čas alebo strácať čas. Často súvisí s plánovaním dňa a s voľnými chvíľami.
„Dnes večer nemám čas, ozvem sa ti zajtra.”
„Vo voľnom čase rada čítam a chodím do prírody.”
Synonymá
Otázka „Máš chvíľu?“ znamená v bežnej reči to isté ako „Máš čas?“. Chvíľa tu označuje kúsok voľného času, ktorý si niekto nájde pre druhého.
Keď má niekto na úlohu vymedzený čas, možno ho nazvať aj lehotou, napríklad na odpoveď máte lehotu do piatka. Lehota zdôrazňuje, že tento čas má pevne daný koniec.
Konkrétny okamih alebo vhodná chvíľa, keď sa niečo deje alebo má stať.
Používa sa vo vetách ako je čas ísť alebo v stanovenom čase. Často vyjadruje, že niečo by sa malo urobiť práve teraz.
„Deti, je čas ísť spať.”
„Vlak odchádza v presne stanovenom čase.”
Synonymá
Spojenie prišla chvíľa odísť vyjadruje to isté ako je čas odísť. Obe slová ukazujú na okamih, keď je správne niečo urobiť.
Prísť v nevhodný moment znamená to isté ako prísť v nevhodnom čase. Moment tu rovnako označuje chvíľu, ktorá sa na niečo hodí alebo nehodí.
Spojenie v pravom okamihu znamená to isté ako v pravý čas. Obe slová pomenúvajú presnú chvíľu, keď sa niečo stane, okamih pritom zdôrazňuje jej krátkosť.
Pri presne určenej chvíli dňa sa hodina používa rovnako ako čas, napríklad vlak odchádza v stanovenú hodinu. Obe slová tu ukazujú na okamih, keď sa má niečo stať.
Keď ide o vopred dohodnutú chvíľu, termín vyjadruje to isté ako stanovený čas, napríklad stretnúť sa v dohodnutom termíne. Obe slová označujú určený okamih, ku ktorému sa viaže udalosť.
Zrok je staršie, dnes zriedkavé slovo pre určenú chvíľu, keď sa niečo má stať. Spojenie blíži sa zrok voľby znamená to isté ako blíži sa čas voľby.
Obdobie v dejinách alebo v živote človeka, ktoré má svoje typické znaky.
V tomto význame sa často používa množné číslo. Hovoríme napríklad o starých časoch alebo o časoch našich starých rodičov.
„V tých časoch ešte nikto nemal mobilný telefón.”
„Dedko rád spomína na staré časy na vysokej škole.”
Synonymá
Veta v tých časoch nikto nemal mobil znamená to isté ako v tej dobe nikto nemal mobil. Obe slová pomenúvajú úsek dejín alebo života, ktorý mal svoje typické znaky.
Epocha označuje dejinné obdobie s vlastným charakterom, teda to, čo vyjadrujú časy v spojení časy osvietenstva. Pôsobí knižnejšie a hodí sa najmä na veľké úseky dejín.
Éra pomenúva obdobie, ktoré spája výrazný spoločný znak, napríklad éra parných strojov. Vyjadruje rovnaký pohľad na minulosť ako spojenie v časoch parných strojov.
Etapa štúdií zodpovedá tomu, čo voláme študentské časy, teda úseku života s vlastnými znakmi. Etapa pritom zdôrazňuje, že po tomto úseku nasleduje ďalší.
Obdobie je najbežnejšie slovo pre vymedzený úsek dejín alebo života. Keď dedko spomína na staré časy, spomína vlastne na isté obdobie svojho života.
Vek tu neznamená počet rokov človeka, ale dlhé dejinné obdobie s typickým znakom, napríklad vek techniky či zlatý vek. V takých spojeniach vyjadruje to isté ako staré alebo nové časy.
Gramatická kategória slovesa, ktorá vyjadruje, či sa dej odohral v minulosti, odohráva sa v prítomnosti alebo sa odohrá v budúcnosti.
Slovenčina rozlišuje minulý, prítomný a budúci čas. Tento význam sa používa najmä v jazykovede a pri výučbe jazykov.
„Sloveso písal je v minulom čase.”
„Na hodine angličtiny sme dnes preberali budúci čas.”
Synonymá
Tempus je odborné latinské pomenovanie toho istého slovesného času, s ktorým pracujú jazykovedci. Používa sa v odbornej literatúre pri opise toho, či dej prebehol, prebieha alebo ešte len nastane.
Nameraná dĺžka trvania výkonu, najmä v športovej súťaži.
Používa sa pri pretekoch a súťažiach, kde rozhoduje rýchlosť. Výsledný čas sa zvyčajne uvádza v minútach, sekundách a ich zlomkoch.
„Lyžiar zajazdil najlepší čas prvého kola.”
„Maratón dobehla v čase pod tri hodiny.”
Úsek, počas ktorého prebieha určitý dej alebo proces, často sa pravidelne opakujúci.
Tento význam sa viaže na deje, ktoré majú svoj prirodzený alebo zaužívaný priebeh, napríklad v prírode, v poľnohospodárstve či v kalendári. Typicky sa objavuje v spojeniach ako čas dozrievania, čas zberu alebo vianočný čas a často vo väzbe v čase niečoho. Takýto úsek sa zvyčajne viaže na konkrétny proces alebo udalosť a mnohokrát sa každoročne opakuje.
„V čase dozrievania hrozna vinohradníci pozorne sledujú počasie.”
„Vianočný čas trávime najradšej s rodinou.”
Synonymá
Doba kvitnutia alebo doba dozrievania označuje ten istý úsek ako čas kvitnutia či čas dozrievania. Obe slová tu vymedzujú, ako dlho prirodzený dej prebieha.
Fáza dozrievania pomenúva ten istý úsek ako čas dozrievania, keď plody postupne dozrievajú. Fáza pritom zdôrazňuje, že ide o jeden krok v dlhšom vývoji rastliny.
Vianočné obdobie a vianočný čas označujú ten istý úsek roka, keď sa deje niečo typické. Rovnako obdobie zberu zodpovedá času zberu.