Synonymický slovník VerbaLingo

Aké slovo hľadáte?

Význam, gramatický rozbor, synonymá, antonymá a preklady do cudzích jazykov.

dôkaz

podstatné meno/ˈdu̯ɔkas/

Skutočnosť, vec alebo údaj, ktorý potvrdzuje, že niečo je pravda alebo sa naozaj stalo.

Dôkaz je to, čo potvrdzuje pravdivosť nejakého tvrdenia alebo existenciu nejakej skutočnosti. Môže to byť vec, údaj, logický postup aj čin, ktorý niečo zreteľne ukazuje.

Ruka v rukavici skúma lupou odtlačok prsta na dôkaze v plastovom vrecku.
Ab
Stavba a použitie slova

Gramatický rozbor

Podstatné meno mužského rodu, neživotné, skloňuje sa podľa vzoru dub (dôkaz, dôkazu, dôkazom, množné číslo dôkazy). Často sa spája s genitívom alebo s predložkou o, napríklad dôkaz viny či dôkazy o podvode.

Aa
Usporiadané podľa významov

Významy, synonymá, antonymá

podstatné meno

Skutočnosť, vec alebo údaj, ktorý potvrdzuje, že niečo je pravda alebo sa naozaj stalo.

Často sa používa v súdnictve, pri vyšetrovaní a v každodenných sporoch. Dôkazy sa zbierajú, predkladajú a posudzujú. Bez nich sa tvrdenie považuje za nepreukázané.

„Polícia našla na mieste činu dôležité dôkazy.”
„Nemáš žiadny dôkaz, že som to urobil ja.”

Synonymá

dokladargumentcorpus delictiindíciasvedectvotromf
podstatné meno

Logický alebo matematický postup, ktorým sa preukáže platnosť tvrdenia.

Toto použitie patrí do matematiky, logiky a vedy. Dôkaz má presne nadväzujúce kroky, ktoré vychádzajú z overených predpokladov.

„Na skúške sme museli napísať dôkaz Pytagorovej vety.”
„Učiteľ nám krok za krokom vysvetlil dôkaz tohto tvrdenia.”
podstatné meno

Prejav alebo čin, ktorý zreteľne ukazuje nejaký cit, vlastnosť alebo postoj.

Používa sa najmä pri vzťahoch medzi ľuďmi, keď niekto svojím konaním ukáže lásku, dôveru alebo vďačnosť. V tomto zmysle nejde o overovanie faktov, ale o viditeľné prejavenie vnútorného postoja.

„Kytica bola dôkazom jeho lásky.”
„Ako dôkaz dôvery mu zverila kľúče od bytu.”

Synonymá

prejav