hlava
Horná alebo predná časť tela človeka a zvieraťa, v ktorej je mozog a väčšina zmyslových orgánov.
Hlava je časť tela človeka alebo zvieraťa, v ktorej sa nachádza mozog a tvár. Prenesene označuje aj rozum, vedúcu osobu, väčšiu časť textu alebo hornú časť niektorých predmetov.
Gramatický rozbor
Podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru žena (hlava, hlavy, hlave, hlavu, o hlave, hlavou). V množnom čísle má tvar hlavy, v genitíve množného čísla hláv. Často sa vyskytuje v ustálených spojeniach a frazémach.
Významy, synonymá, antonymá
Horná alebo predná časť tela človeka a zvieraťa, v ktorej je mozog a väčšina zmyslových orgánov.
Toto je základný a najčastejší význam slova. Používa sa v bežnej reči aj v odbornom kontexte, napríklad v medicíne. Často sa spája so slovesami ako bolieť, otočiť alebo pokývať.
„Od rána ma strašne bolí hlava.”
„Pes zdvihol hlavu a zastrihal ušami.”
Synonymá
Drgaňa je ďalšie expresívne slovo pre hlavu. Vyjadruje skôr posmešný alebo hrubší postoj hovoriaceho.
Gebuľa je hrubé, často posmešné pomenovanie hlavy. Používa sa v nespisovnej hovorenej reči, keď sa niekto zlostí alebo žartuje.
Gegyňa je zriedkavé expresívne pomenovanie hlavy. Používa sa len v uvoľnenej hovorenej reči.
Aj gigaňa označuje ľudskú hlavu, ale len v silne expresívnej hovorenej reči.
Griňa pomenúva hlavu v hrubšej hovorovej reči. Do neutrálneho textu sa nehodí.
Slovo grňa má rovnaký expresívny význam ako hlava v hovorovej reči. Používa sa najmä vtedy, keď sa o niekom hovorí posmešne.
Kotrba pomenúva tú istú časť tela ako hlava, ale znie hrubšie a expresívne. Hodí sa do hovorovej reči, napríklad dostať po kotrbe.
Lebeň je starší expresívny výraz, ktorý môže zastúpiť hlavu. Dnes pôsobí skôr knižne alebo žartovne.
Lebeňa je zveličujúce pomenovanie hlavy, často veľkej alebo tvrdej. Používa sa v expresívnej hovorovej reči.
V expresívnej reči môže lebka zastúpiť celú hlavu, napríklad v spojení dostať po lebke. Inak lebka označuje len kosti hlavy.
V žartovnej reči sa hlava prirovnáva k okrúhlej makovici. Kto si udrie makovicu, udrel si vlastne hlavu.
Tekvica sa v žartovnej reči používa namiesto slova hlava. Typické je napríklad buchnúť niekoho po tekvici.
Rozum, schopnosť myslieť, chápať a pamätať si.
V tomto význame sa slovo používa prenesene a najmä v hovorovej reči. Objavuje sa v mnohých ustálených spojeniach. Hovorí sa napríklad, že niekto má dobrú hlavu alebo že mu niečo nejde do hlavy.
„Na matematiku má naozaj dobrú hlavu.”
„Vôbec mi nejde do hlavy, prečo odišiel.”
Synonymá
Chochmes je žartovné hovorové slovo pre rozum, ktorý inak vyjadruje aj hlava. Kto nemá chochmes, nemá hlavu na rozumné rozhodnutia.
Fifik v hovorovej reči označuje dôvtip, teda hlavu, ktorá si vie poradiť. Mať na niečo fifik znamená mať na to šikovnú hlavu.
Fištrón je hovorové slovo pre bystrú hlavu. Kto má na niečo fištrón, má na to dobrú hlavu.
Keď sa hovorí, že niekto má hlavu na matematiku, myslí sa jeho intelekt. Intelekt je formálnejší a hodí sa skôr do odborného alebo písaného textu.
V hovorovej reči mozog označuje rozum rovnako ako hlava. Výzva použi mozog znamená to isté ako použi hlavu.
Hlava aj myseľ tu označujú miesto, kde vznikajú myšlienky. Prišlo mi to do hlavy znamená to isté ako prišlo mi to na myseľ.
V spojeniach ako použi hlavu alebo má dobrú hlavu možno slovo hlava nahradiť slovom rozum bez zmeny zmyslu. Obe slová tu znamenajú schopnosť myslieť a chápať.
Prejsť na celé heslo →Um vyjadruje rovnakú schopnosť myslieť ako hlava v tomto význame, ale znie knižne. Bystrá hlava a bystrý um opisujú toho istého múdreho človeka.
Osoba, ktorá stojí na čele skupiny, inštitúcie alebo štátu.
Tento význam sa používa najmä v ustálených spojeniach. Typické sú výrazy hlava štátu, hlava rodiny alebo hlava cirkvi. Pôsobí skôr formálne a často sa vyskytuje v správach a úradných textoch.
„Prezident je hlavou štátu.”
„Po otcovej smrti sa hlavou rodiny stal najstarší syn.”
Väčšia samostatná časť zákona, ústavy alebo iného rozsiahleho textu.
Tento význam je bežný hlavne v právnych a úradných dokumentoch. Hlava sa ďalej delí na menšie oddiely, články alebo paragrafy. Hlavy sa zvyčajne číslujú.
„Základné práva a slobody upravuje druhá hlava ústavy.”
„Túto otázku rieši tretia hlava zákona.”
Horná, hrubšia alebo rozšírená časť niektorých predmetov.
Používa sa pri predmetoch, ktoré majú výraznú koncovú časť odlišnú od zvyšku. Hovorí sa napríklad o hlave kladiva alebo hlave skrutky. Ide o bežné označenie v technike aj v domácnosti.
„Hlava kladiva sa uvoľnila z násady.”
„Skrutka má plochú hlavu s krížovou drážkou.”