hovoriť
vydávať artikulovanú reč, vyjadrovať sa slovami
Hovoriť znamená používať reč na vyjadrenie myšlienok, oznamovať niečo slovami alebo viesť s niekým rozhovor. Používa sa aj o ovládaní jazyka, o tom, ako niekoho nazývame, a o tom, čo niečo dokazuje.
Gramatický rozbor
Hovoriť je nedokonavé sloveso. V prítomnom čase sa časuje hovorím, hovoríš, hovorí, hovoríme, hovoríte, hovoria, minulý čas je hovoril, hovorila. Vo význame jednorazového oznámenia má dokonavý pár povedať. Bežne sa spája s väzbami komu, s kým, o čom a s príslovkami typu po slovensky či po anglicky.
Významy, synonymá, antonymá
vydávať artikulovanú reč, vyjadrovať sa slovami
Tento význam sa týka samotnej schopnosti alebo činnosti reči. Často sa spája s príslovkami, ktoré opisujú spôsob, napríklad nahlas, potichu alebo rýchlo. Používa sa aj pri malých deťoch, keď začínajú tvoriť prvé slová.
„Náš syn začal hovoriť ako dvojročný.”
„Hovor, prosím, trochu hlasnejšie.”
Synonymá
Baláchať expresívne vyjadruje hovorenie bez rozmyslu, ktoré vnáša do vecí zmätok.
Brbotať expresívne opisuje hovorenie, pri ktorom slová vychádzajú nezreteľne a bez poriadku.
Brbtať je expresívne pomenovanie pre zmätené a ťažko zrozumiteľné hovorenie.
Brechať sa expresívne a hrubšie hovorí o zlostnej, jedovatej reči.
Búchať expresívne znamená hovoriť veľa a nepremyslene, typicky v spojení búchať do sveta.
Chuchmať expresívne opisuje hovorenie nosovým, zastretým hlasom.
Chuchňať sa expresívne používa, keď niekto hovorí nosom, napríklad pri silnej nádche.
Drístať je hrubé pomenovanie pre hovorenie hlúpostí, napríklad v otázke čo to drístaš.
Drkotať expresívne opisuje rýchle a veľavravné hovorenie o nepodstatných veciach.
Dudlať expresívne vyjadruje nezreteľné hovorenie, pri ktorom slová ostávajú nejasné.
Dudrať znamená nezreteľne si niečo hovoriť, často s nevôľou a popod nos.
Fufnať expresívne opisuje hovorenie nosom, pri ktorom hlas znie zastreto.
Gagotať sa o ľuďoch expresívne hovorí, keď sa veľa a rýchlo vyjadrujú o zbytočnostiach.
Habkať expresívne znamená hovoriť neisto a prerývane, napríklad pri ospravedlňovaní.
Handrboliť hovorovo opisuje nezrozumiteľné hovorenie, často v cudzej reči.
Handrkovať hovorovo opisuje hovorenie, ktorému okolie nerozumie, typicky v cudzom jazyku.
Haraburdiť pejoratívne vyjadruje hovorenie o bezcenných maličkostiach.
Hatlať expresívne opisuje chybné a nesúvislé hovorenie, aké poznáme aj u malých detí.
Hlaholiť expresívne vyjadruje hovorenie zvučným a príjemným hlasom.
Hrkútať sa o ľuďoch hovorí, keď si niekto nežne a mäkko niečo hovorí, napríklad zaľúbenci.
Huhlať expresívne opisuje hovorenie nosom, napríklad pri nádche.
Hútoriť expresívne znamená hovoriť, a to obyčajne dlho a veľa.
Kvákať sa expresívne hovorí o niekom, kto veľa a zbytočne hovorí, no nič užitočné neprinesie.
Ľapotať hovorovo a expresívne znamená hovoriť nezmysly.
Ľaptať hovorovo opisuje plané hovorenie, ktoré nemá zmysel.
Motať expresívne vyjadruje hovorenie bez zmyslu, typicky v otázke čo to motáš.
Mrkotať expresívne opisuje rýchle a veľavravné hovorenie o zbytočnostiach.
Mrviť expresívne znamená hovoriť rýchlo, akoby slová drobilo jedno za druhým.
Mumrať expresívne opisuje nezreteľné hovorenie popod nos.
Odriekať znamená hovoriť mechanicky a jednotvárne, napríklad keď žiak odrieka naučený text.
Papuľovať je hrubé pomenovanie pre hovorenie, keď niekto hovorí, hoci sa ho nik nepýtal.
Plieskať expresívne znamená hovoriť nepremyslene a veľa, často do sveta.
Prskať sa expresívne hovorí, keď niekto hovorí zlostne a jedovato.
Rapkať expresívne opisuje rýchle a hlučné hovorenie bez prestávky.
Rapotať expresívne znamená hovoriť rýchlo a veľa, často mechanicky.
Rečinkovať expresívne a zriedkavo opisuje plané, nezáväzné hovorenie.
Remzať hovorovo opisuje nejasné hovorenie, ktorému ťažko rozumieť.
Remziť hovorovo a expresívne znamená hovoriť nejasne a nezrozumiteľne.
Repentiť expresívne opisuje ustavičné hovorenie o maličkostiach.
Repetiť hovorovo a expresívne znamená dlho a veľa hovoriť o nepodstatných veciach.
Rozťahovať znamená hovoriť pomaly a predlžovať slová, napríklad pri váhavej odpovedi.
Rozvlačovať expresívne znamená hovoriť zdĺhavo a zbytočne podrobne.
Šamotiť expresívne znamená potichu a nezrozumiteľne si niečo hovoriť.
Sekať expresívne vyjadruje ostré a trhané hovorenie, napríklad pri stručných rozkazoch.
Šemoniť expresívne opisuje tiché a nezreteľné hovorenie, často popod nos.
Šemotiť sa expresívne používa, keď si niekto niečo potichu a nejasne hovorí.
Šepletiť hovorovo a expresívne znamená hovoriť nezmysly.
Šepoliť expresívne opisuje tiché hovorenie pošepky, napríklad do ucha.
Ševeliť sa o ľuďoch expresívne hovorí, keď niekto hovorí tichým, jemným a príjemným hlasom.
Sipieť expresívne opisuje zlostné hovorenie zastretým, chrapľavým hlasom.
Šipoliť expresívne znamená hovoriť potichu a tajnostkársky.
Slabikovať znamená hovoriť pomaly a vyslovovať slová po častiach.
Sloviť je knižné a zastarané pomenovanie pre hovorenie, ktoré sa vyskytuje najmä v staršej literatúre.
Spievať sa expresívne hovorí o hovorení s výrazne spevavou, melodickou intonáciou.
Štekať expresívne vyjadruje zlostné a úsečné hovorenie, napríklad pri vydávaní rozkazov.
Súkať expresívne znamená hovoriť rýchlo a veľa, akoby slová navíjal jedno za druhým.
Šuškať znamená hovoriť potichu a tajnostkársky, aby to ostatní nepočuli.
Šušotať hovorovo a expresívne opisuje tiché hovorenie pošepky.
Šušúkať expresívne znamená potichu a dôverne si niečo hovoriť, často vo dvojici.
Šveholiť sa o ľuďoch expresívne hovorí, keď hovoria jemným a príjemným hlasom.
Syčať expresívne vyjadruje zlostné hovorenie zastretým hlasom, napríklad cez zaťaté zuby.
Sypať expresívne opisuje rýchle hovorenie, pri ktorom slová prúdia bez prestávky.
Taľafatkovať hovorovo a expresívne znamená hovoriť plané reči bez obsahu.
Trieskať expresívne znamená hovoriť veľa a nepremyslene, najmä v spojení trieskať do sveta.
Trizniť je nárečové pomenovanie pre hovorenie, známe najmä zo staršej literatúry.
Trkotať expresívne opisuje rýchle a mechanické hovorenie o nepodstatných veciach.
Vetiť je knižné a zastarané pomenovanie pre hovorenie, dnes ho stretneme len v starších textoch.
Vrčať expresívne opisuje zlostné a nevrlé hovorenie.
Aj bľabotať znamená vydávať reč, ale nezreteľne a nesúvisle, ako malé dieťa alebo opitý človek. Hodí sa najmä vtedy, keď chceme zdôrazniť, že reči nie je dobre rozumieť.
Brblať znamená hovoriť potichu a nespokojne, často len sám pre seba. Zachováva činnosť reči a pridáva jej mrzutý tón.
Bručať znamená hovoriť hlbokým a nevýrazným hlasom, často nevrlo, napríklad keď niekto len zabručí pozdrav. Slová sú prítomné, ale vyslovené nezreteľne a bez ochoty.
Drmoliť znamená hovoriť rýchlo a nezrozumiteľne, takže slová sa navzájom zlievajú. Opisuje teda reč, ktorej poslucháč ťažko stíha.
Džavotať znamená hovoriť veselo, rýchlo a bez prestávky, často o malých deťoch alebo v družnej spoločnosti. Zachováva základ hovorenia a pridáva mu živosť a hlučnosť.
Huhňať znamená hovoriť cez nos, napríklad pri nádche. Slová sa vyslovujú, ale znejú nosovo a menej zreteľne.
Hundrať znamená mrzuto a nespokojne hovoriť, často bez toho, aby sa človek obracal priamo na niekoho. Vyjadruje reč sprevádzanú nevôľou.
Jachtať znamená hovoriť neisto a s prerušovaním, často od strachu alebo rozrušenia. Človek pritom stále niečo vypovedá, len jeho reči chýba plynulosť.
Koktať znamená hovoriť so zadŕhaním, keď sa slabiky alebo slová opakujú. Hodí sa napríklad vtedy, keď niekto od trémy koktá nejaké ospravedlnenie.
Mlieť znamená hovoriť veľa, rýchlo a dookola, napríklad keď niekto melie stále to isté. Má hovorový a skôr kritický nádych.
Mrmlať znamená hovoriť nezreteľne a potichu, takmer popod nos. Hodí sa vtedy, keď niekto síce hovorí, ale ostatní mu ťažko rozumejú.
Mrmotať opisuje tlmené a nejasné hovorenie, pri ktorom slová splývajú. Používa sa najmä o človeku, ktorý si niečo hovorí len pre seba.
Pliesť sa o reči používa, keď niekto hovorí zmätene alebo nezmysly, typicky v otázke Čo to pletieš. Vyjadruje, že slovám chýba súvislosť.
Rečniť znamená hovoriť dlho a obšírne, často pred viacerými ľuďmi alebo s istou pompéznosťou. Používa sa vtedy, keď niekto svojím slovom zaberá veľa času.
Rozprávať aj hovoriť opisujú samotnú činnosť reči, preto sa rovnako povie, že dieťa už rozpráva. V bežnej reči sa v tomto význame zamieňajú takmer bez rozdielu.
Šepkať znamená hovoriť veľmi potichu, takmer bez hlasu, napríklad keď niekto kamarátovi pošepky prezradí odpoveď. Stále ide o reč s obsahom, len so zníženým hlasom.
Šepotať znamená hovoriť tlmene a bez plného hlasu, často dlhšie alebo vo viacerých naraz. Je typické skôr pre opisný a knižnejší štýl.
Šeptať opisuje hovorenie tichým hlasom bez zvučnosti, napríklad keď si dvaja v divadle niečo šepcú. Obsah reči zostáva, mení sa iba jej sila.
Šomrať znamená potichu hovoriť s nespokojnosťou, napríklad keď deti šomrú pri upratovaní. Slová tu vyjadrujú nevôľu, no stále ide o hovorenie.
O ľuďoch sa štebotať používa vtedy, keď najmä deti veselo a živo hovoria jedno cez druhé. Obraz vtáčieho spevu dodáva ich reči ľahkosť a radosť.
Švitoriť opisuje ľahké, veselé a rýchle hovorenie, často o dievčatách v živom rozhovore. Reč tu pôsobí bezstarostne a melodicky.
Tárať znamená hovoriť veľa a bez rozmyslu, často nezmysly. Používa sa najmä s výčitkou, napríklad keď niekoho napomenieme, aby netáral.
Tliapať opisuje hovorenie, pri ktorom sa niekto vyjadruje veľa a nepremyslene. Je hovorové a vyjadruje nespokojnosť s tým, čo a ako dotyčný hovorí.
Trepať znamená hovoriť nezmysly alebo niečo neuvážené. Typická je otázka Čo to trepeš, ktorou niekto ostro odmieta vypočuté slová.
Vravieť opisuje rovnako samotnú činnosť reči, napríklad keď malé dieťa už vraví prvé slová. Je o niečo hovorovejšie, no význam zostáva ten istý.
Antonymá
Kým hovoriť znamená používať reč, mlčať znamená nevydať zo seba ani slovo. Napríklad celý večer hovoril oproti celý večer mlčal ukazuje protiklad medzi rečou a tichom.
ovládať určitý jazyk a vedieť ho používať v reči
Jazyk sa najčastejšie vyjadruje väzbou po a príslovkou, napríklad po slovensky alebo po anglicky. Často sa pridáva údaj o tom, ako dobre človek jazyk ovláda.
„Hovorí plynule po nemecky.”
„Doma hovoríme po slovensky aj po maďarsky.”
Synonymá
Pri ovládaní jazyka sa rovnako prirodzene povie, že niekto rozpráva po anglicky. Obe slovesá tu vyjadrujú, že človek vie daný jazyk používať v reči.
slovami oznamovať, tvrdiť alebo odovzdávať nejakú informáciu
Obsah výpovede sa často uvádza vedľajšou vetou so spojkou že alebo priamou rečou. Osoba, ktorej sa niečo oznamuje, sa vyjadruje datívom.
„Mama vždy hovorí, že zdravie je najdôležitejšie.”
„Čo mi to hovoríš?”
Synonymá
Húsť expresívne znamená neustále niekomu hovoriť to isté, napríklad húsť stále svoje.
Hustiť hovorovo vyjadruje vytrvalé opakovanie niečoho niekomu, napríklad keď učiteľ žiakom hustí pravidlo.
Povrávať si opisuje, že ľudia medzi sebou neoficiálne hovoria niečo, napríklad povrávajú, že bude zle.
Rozkladať znamená hovoriť zoširoka a s vysvetľovaním, napríklad keď niekto podrobne rozkladá, čo zamýšľa.
Trúbiť hovorovo a expresívne znamená nástojčivo a opakovane niekomu niečo hovoriť.
Vtĺkať znamená neprestajne a nástojčivo niekomu niečo hovoriť, aby si to zapamätal.
Keď hovoriť znamená odovzdať niekomu informáciu, rovnako sa dá použiť oznamovať, napríklad oznamovať novinku alebo rozhodnutie. Znie formálnejšie a hodí sa najmä pre správy určené viacerým ľuďom.
Keď niekto odovzdáva informáciu alebo tvrdenie, prirodzene sa povie aj mama vraví, že zdravie je najdôležitejšie. Obe slovesá tu uvádzajú obsah toho, čo človek tvrdí.
Vykladať sa používa, keď niekto podrobne alebo s dôrazom niečo tvrdí či opisuje. Častá je otázka Čo mi to vykladáš, keď poslucháč neverí tomu, čo počuje.
viesť s niekým rozhovor alebo sa vyjadrovať o určitej téme
Partner rozhovoru sa uvádza väzbou s a inštrumentálom. Téma rozhovoru sa vyjadruje väzbou o a lokálom.
„Včera som hovoril s riaditeľom.”
„Celý večer sme hovorili o dovolenke.”
Synonymá
Diskutovať znamená hovoriť s niekým o téme a vymieňať si pritom názory, napríklad diskutovali sme o dovolenke. Oproti bežnému rozhovoru viac zdôrazňuje porovnávanie postojov.
Jazyčiť pejoratívne znamená veľa a zle hovoriť o niekom, napríklad o susedoch.
Premieľať expresívne znamená zdĺhavo a dookola hovoriť o tej istej veci.
Rozširovať sa o niečom hovorovo znamená hovoriť o veci obšírne a dlho.
Roztriasať expresívne opisuje zdĺhavé a podrobné hovorenie o nejakej veci.
Šíriť sa o niečom znamená hovoriť o veci obšírnejšie a dlhšie, než je potrebné.
Vyprávať sa hovorovo používa, keď niekto dlhšie hovorí o niečom, napríklad o zážitkoch z cesty.
Pri rozhovore s niekým sa dá povedať aj komunikovať, napríklad keď kolegovia spolu riešia pracovné veci. Zdôrazňuje výmenu informácií medzi ľuďmi a je bežné najmä v pracovnom či úradnejšom prostredí.
Pretriasať sa hodí, keď sa o niečom hovorí dlho a podrobne, napríklad keď susedia pretriasajú posledné udalosti v dedine. Vyjadruje rozhovor, pri ktorom sa téma rozoberá zo všetkých strán.
Pri rozhovore s niekým alebo o nejakej téme je rozprávať veľmi prirodzenou voľbou, napríklad rozprávali sme o dovolenke. Vyjadruje rovnakú výmenu slov medzi ľuďmi.
Pri rozhovore o nejakej téme sa dá použiť aj vravieť, napríklad vraveli sme o dovolenke. Obe slovesá tu znamenajú, že ľudia spolu preberajú určitú vec.
Antonymá
Pri rozhovore o téme je protikladom mlčať o niečom, teda zámerne sa k veci nevyjadrovať. O tej udalosti mlčali, hoci ostatní o nej hovorili.
volať niekoho určitým menom alebo prezývkou
Osoba, ktorú takto nazývame, sa uvádza v datíve. Meno alebo prezývka nasleduje v nominatíve. Tento význam je bežný najmä v hovorenom jazyku.
„Volá sa Ján, ale všetci mu hovoria Janko.”
„Ako vám doma hovoria?”
Synonymá
Aj pri pomenovaní niekoho prezývkou sa bežne povie, že mu všetci vravia Janko. Obe slovesá tu vyjadrujú, akým menom ľudia danú osobu oslovujú.
byť znakom alebo dôkazom niečoho
Podmetom tu nie je človek, ale skutočnosť, údaj alebo okolnosť. Často sa spája s väzbou v prospech niečoho alebo proti niečomu. Ustálené je aj spojenie hovoriť samo za seba.
„Všetky dôkazy hovoria v jeho prospech.”
„Výsledky hovoria samy za seba.”
Synonymá
Svedčiť vyjadruje, že nejaká skutočnosť je dôkazom niečoho, napríklad všetky dôkazy svedčia v jeho prospech. Podmetom sú tu rovnako fakty alebo okolnosti, nie človek.