pravda
to, čo zodpovedá skutočnosti; súlad výpovede so skutočným stavom vecí
Pravda je to, čo zodpovedá skutočnosti, ale aj správnosť niečieho názoru alebo tvrdenia. V hovorenej reči sa slovo používa aj ako častica, ktorou hovoriaci niečo pripúšťa alebo očakáva súhlas.
Gramatický rozbor
Slovo pravda je predovšetkým podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru žena (pravdy, pravde, pravdu, o pravde, pravdou; v množnom čísle pravdy, právd). Často sa spája so slovesami ako povedať, hovoriť, zistiť alebo mať. Okrem toho sa používa ako neohybná častica, ktorá sa vo vete zvyčajne oddeľuje čiarkami a vyjadruje pripustenie alebo očakávanie súhlasu.
Významy, synonymá, antonymá
to, čo zodpovedá skutočnosti; súlad výpovede so skutočným stavom vecí
Toto je základný a najčastejší význam slova. Používa sa v bežnej reči, v súdnych a úradných súvislostiach aj vo filozofii. Typické sú spojenia povedať pravdu, zistiť pravdu alebo skrývať pravdu.
„Povedz mi pravdu, kde si bol celú noc.”
„Polícia sa snaží zistiť pravdu o tom, čo sa v ten večer stalo.”
Synonymá
Pravda v tomto zmysle znamená zhodu výpovede so skutočnosťou a pravdivosť pomenúva práve túto zhodu. Overiť pravdu jeho slov a overiť pravdivosť jeho slov preto znamená to isté.
Keď sa hovorí o tom, ako sa veci naozaj majú, obe slová pomenúvajú skutočný stav. Prirodzene sa zamieňajú najmä vo vetách ako „Pravda je taká, že sme prišli neskoro“.
Prejsť na celé heslo →Antonymá
Kým pravda verne opisuje, čo sa stalo, klamstvo skutočnosť úmyselne prekrúca. Hovoriť pravdu a hovoriť klamstvá preto stoja priamo proti sebe.
Pravda zodpovedá skutočnosti, kým lož ju vedome popiera. Kto namiesto pravdy povie lož, opisuje veci inak, než sa naozaj stali.
Pravda sa so skutočnosťou zhoduje, nepravda sa s ňou rozchádza. Tvrdiť nepravdu znamená povedať niečo, čo sa tak v skutočnosti nestalo.
Pravda opisuje to, čo sa naozaj stalo, kým výmysel je príbeh bez opory v skutočnosti. Veta „To nie je pravda, to je výmysel“ stavia oba pojmy priamo proti sebe.
správnosť názoru, tvrdenia alebo úsudku niekoho
V tomto význame sa slovo objavuje najmä v ustálenom spojení mať pravdu. Vyjadruje, že niekto sa nemýli alebo jeho názor sa ukázal ako správny. Používa sa pri sporoch, diskusiách aj pri bežnom hodnotení situácií.
„Mala si pravdu, ten film naozaj stál za to.”
„V tom spore mal pravdu sused, nie my.”
Antonymá
Kto má pravdu, ten sa vo svojom názore nemýli, a kto je v omyle, jeho úsudok je nesprávny. V spore tak jedna strana môže mať pravdu a druhá byť v omyle.
vyjadruje pripustenie niečoho, čo hovoriaci uznáva, hoci k tomu pridáva výhradu
Častica sa vkladá do vety a zvyčajne sa oddeľuje čiarkami. Hovoriaci ňou priznáva určitú skutočnosť a často po nej nasleduje protikladná myšlienka. Častejšie sa vyskytuje v hovorenej reči a v publicistike.
„Je to, pravda, drahšie, ale vydrží to oveľa dlhšie.”
„Cesta bola, pravda, dlhá, no výhľad nás odmenil.”
Synonymá
Isteže vo vložke takisto priznáva fakt, ku ktorému vzápätí pribudne výhrada. Hovoriaci tým dáva najavo, že niečo uznáva, no nepovažuje to za rozhodujúce.
Aj pravdaže vo vložke pripúšťa niečo, čo hovoriaci uznáva, a hneď otvára cestu k protikladu. Veta „Cesta bola, pravdaže, dlhá, no výhľad nás odmenil“ znie celkom prirodzene.
Obe slová vo vložke uznávajú známu skutočnosť ešte pred námietkou. Veta „Je to, samozrejme, drahšie, ale vydrží to dlhšie“ má rovnaký zmysel ako veta s pravda.
na konci otázky vyjadruje, že hovoriaci očakáva súhlas alebo potvrdenie
Takto sa slovo používa najmä v hovorenej reči na konci vety. Hovoriaci si ním overuje, či poslucháč súhlasí s tým, čo povedal. Pred časticou sa píše čiarka a veta končí otáznikom.
„Zajtra prídeš na oslavu, pravda?”
„To si urobil ty, pravda?”
Synonymá
Krátke nie na konci otázky tiež očakáva súhlas poslucháča. Otázka „To si urobil ty, nie?“ je len hovorovejšia podoba otázky s pravda.
Na konci otázky však aj pravda žiadajú od poslucháča potvrdenie toho, čo hovoriaci povedal. Otázka „Zajtra prídeš na oslavu, však?“ znamená presne to isté.