preto
z toho dôvodu, z tej príčiny, na ten účel
Slovo preto vyjadruje dôvod alebo následok. Odkazuje na príčinu nejakého konania, uvádza to, čo z predchádzajúcej skutočnosti vyplýva, a v hovorenej reči vyjadruje aj spokojnosť s výsledkom rozhovoru.
Gramatický rozbor
Preto je neohybné slovo s tromi funkciami. Ako ukazovacia zámenná príslovka odkazuje na dôvod alebo účel, ktorý sa často bližšie vysvetľuje vedľajšou vetou so spojkou lebo, že alebo aby. Ako priraďovacia spojka, často v spojení a preto, uvádza vetu s následkom predchádzajúceho obsahu. V hovorenej reči sa používa aj ako častica, ktorá samostatne tvorí odpoveď v rozhovore, najmä v spojení veď preto.
Významy, synonymá, antonymá
z toho dôvodu, z tej príčiny, na ten účel
Slovo ukazuje na príčinu alebo účel, ktorý sa vysvetľuje v nasledujúcej vedľajšej vete. Najčastejšie sa spája so spojkami lebo, že alebo aby. Môže odkazovať aj na dôvod spomenutý skôr v texte.
„Prišiel som preto, lebo ma o to poprosila.”
„Hovorím ti to preto, aby si sa nemusel báť.”
Synonymá
Toto spojenie priamo pomenúva dôvod, na ktorý preto len ukazuje, a dá sa použiť na jeho mieste, napríklad Neprišiel z toho dôvodu, že bol chorý.
Toto spojenie zodpovedá účelovej podobe, keď za ním nasleduje veta s aby. Hovorím ti to na ten cieľ, aby si sa nemusel báť vyjadruje ten istý zámer, len formálnejšie.
Vo vete s aby nato ukazuje na účel rovnako ako preto, napríklad Je tu nato, aby vám pomáhal. V tomto spojení sa často píše aj oddelene na to, aby.
V spojení so že alebo aby zato ukazuje na dôvod alebo účel rovnako ako preto, napríklad Hnevala sa naňho zato, že klamal. Ide o knižnejšie vyjadrenie, ktoré je v bežnej reči menej časté.
spája vety v dôsledkovom vzťahu a uvádza následok predchádzajúcej skutočnosti
Spája dve vety tak, že druhá vyjadruje následok toho, čo uvádza prvá. Pred slovom sa v súvetí píše čiarka. Často sa používa v spojení a preto.
„Celú noc pršalo, preto sú cesty mokré.”
„Zmeškal autobus, a preto prišiel do práce neskoro.”
Synonymá
Takže pripája vetu s výsledkom predchádzajúcej skutočnosti, napríklad Celú noc pršalo, takže sú cesty mokré. Vzťah príčiny a následku zostáva rovnaký.
Obe uvádzajú vetu, ktorá hovorí o následku predchádzajúcej skutočnosti. Spojenie s a len zreteľnejšie pripája novú vetu a význam ostáva rovnaký.
Aj a tak pripája vetu, ktorá je výsledkom predchádzajúcej udalosti. Vetu Celú noc pršalo, preto sú cesty mokré možno povedať aj s týmto spojením bez zmeny zmyslu.
Aj a teda uvádza následok predchádzajúcej vety a zdôrazňuje, že ide o vyvodený záver. Napríklad Výrobok bol poškodený, a teda ho vrátili.
V staršom a knižnom štýle a zato pripája vetu s následkom rovnako ako preto, napríklad Bola dobrá a láskavá, a zato ju všetci mali radi. Dnes sa v tomto zmysle používa zriedka a pôsobí zastarano.
Nuž pripája vetu, ktorá prirodzene vyplýva z predchádzajúcej situácie, napríklad Bolo už neskoro, nuž sme išli domov. Znie hovorovejšie a ľudovejšie.
Tak tu uvádza výsledok predchádzajúcej udalosti, napríklad Zmeškal autobus, tak prišiel neskoro. V hovorenej reči je to veľmi bežná náhrada.
Teda uvádza následok, ktorý vyplýva z predchádzajúcej vety, napríklad Lístky sa vypredali, teda nejdeme. Vyjadruje to isté ako preto, s dôrazom na vyvodenie záveru.
Prejsť na celé heslo →v hovorenej replike vyjadruje upokojenie a spokojnosť s výsledkom, ku ktorému sa dospelo
Stojí samostatne ako celá odpoveď a nenasleduje po ňom ďalšia veta. Hovoriaci ním dáva najavo, že partner sa rozhodol alebo zachoval tak, ako si to želal. Najčastejšie sa spája so slovom veď a má uspokojený, niekedy mierne poučný tón.
„Sľubujem, že už nikdy nebudem jazdiť bez prilby. – Veď preto.”
„Dobre, zajtra sa mu ospravedlním. – Veď preto.”