príčina
Jav alebo okolnosť, ktorá spôsobí vznik iného javu, udalosti alebo stavu.
Príčina je to, čo spôsobí alebo vyvolá nejaký jav, udalosť či stav. Označuje aj podnet, pre ktorý niekto niečo robí alebo prežíva.
Gramatický rozbor
Podstatné meno ženského rodu, skloňuje sa podľa vzoru žena (príčina, príčiny, príčinou, množné číslo príčiny, genitív množného čísla príčin). Často sa spája s podstatným menom v genitíve, napríklad príčina nehody, a so slovesami zistiť, hľadať alebo odstrániť.
Významy, synonymá, antonymá
Jav alebo okolnosť, ktorá spôsobí vznik iného javu, udalosti alebo stavu.
Toto použitie je bežné v správach, vo vede, v medicíne aj pri vyšetrovaní nehôd. Následok, ktorého sa príčina týka, zvyčajne stojí v genitíve.
„Polícia zatiaľ nezistila príčinu požiaru.”
„Lekári hľadajú príčinu jeho častých bolestí hlavy.”
Synonymá
Pôvod aj príčina ukazujú na to, odkiaľ sa nejaký problém alebo stav vzal. Takto sa spájajú najmä pri chorobách, požiaroch či poruchách, keď sa hľadá ich pôvod alebo príčina.
Podnet alebo dôvod, pre ktorý niekto koná určitým spôsobom alebo niečo prežíva.
V tomto zmysle sa týka ľudského správania, citov a rozhodnutí. Často sa vyskytuje v záporných vetách, keď niekto nemá prečo sa hnevať alebo báť. Ustálené je aj spojenie bez príčiny.
„Nemáš žiadnu príčinu sa na mňa hnevať.”
„Rozplakala sa bez zjavnej príčiny.”
Synonymá
Dôvod aj príčina vysvetľujú, prečo človek koná alebo prežíva niečo určitým spôsobom. Rovnako prirodzene sa povie, že niekto plače bez príčiny aj bez dôvodu.
Prejsť na celé heslo →