slovo
základná jednotka jazyka s vlastným významom, ktorá sa vyslovuje alebo píše samostatne
Slovo je základná jednotka jazyka, ktorá má vlastný význam. Používa sa aj vo význame sľubu, práva vystúpiť v diskusii alebo krátkeho prejavu pri určitej príležitosti.
Gramatický rozbor
Podstatné meno stredného rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru mesto. V množnom čísle má tvar slová, v genitíve množného čísla slov. Často sa spája so slovesami ako povedať, dať, dodržať alebo udeliť.
Významy, synonymá, antonymá
základná jednotka jazyka s vlastným významom, ktorá sa vyslovuje alebo píše samostatne
Ide o najbežnejší význam v hovorenej aj písanej reči. Používa sa pri učení jazykov, pri písaní textov aj v každodennom rozhovore. Často stojí s prídavnými menami, napríklad cudzie slovo alebo nové slovo.
„Toto slovo neviem správne vysloviť.”
„V slovníku je viac ako stotisíc slov.”
Synonymá
Cudzie alebo nové slovo môžeme rovnako nazvať cudzím či novým výrazom, lebo oba pomenúvajú samostatnú jazykovú jednotku s vlastným významom. Výraz sa takto bežne používa pri vysvetľovaní slov v texte alebo v slovníku.
záväzný sľub alebo uistenie, že človek niečo splní
Tento význam sa objavuje najmä v ustálených spojeniach dať slovo, dodržať slovo alebo porušiť slovo. Vyjadruje osobnú zodpovednosť a dôveryhodnosť človeka. Používa sa v bežnej reči aj vo formálnejších situáciách.
„Dal mi slovo, že príde načas.”
„Na neho sa môžeš spoľahnúť, vždy dodrží svoje slovo.”
Synonymá
Kto dá slovo, že príde načas, dáva vlastne prísľub, že to naozaj urobí. Prísľub znie o niečo formálnejšie, no vyjadruje rovnaké záväzné uistenie.
Kto dá slovo, dáva sľub, že niečo splní, a kto dodrží slovo, dodrží svoj sľub. Obe slová vyjadrujú osobný záväzok, za ktorý človek ručí vlastnou dôveryhodnosťou.
právo alebo príležitosť vystúpiť a hovoriť na schôdzi, porade či v diskusii
Tento význam je typický pre schôdze, rokovania a verejné diskusie. Slovo sa udeľuje, odovzdáva alebo sa oň žiada. Kto má slovo, práve hovorí a ostatní ho počúvajú.
„Predsedajúci udelil slovo poslancovi z opozície.”
„Na konci porady sa o slovo prihlásila aj nová kolegyňa.”
krátky prejav alebo text pri určitej príležitosti, najmä na úvod alebo na záver
Používa sa najmä v spojeniach úvodné slovo, záverečné slovo alebo pár slov na úvod. Ide o kratšie vystúpenie na podujatí alebo o text na začiatku publikácie.
„Na začiatku večera mal riaditeľ krátke úvodné slovo.”
„Úvodné slovo k zborníku napísal rektor univerzity.”
Synonymá
Úvodné alebo záverečné slovo na podujatí je krátky prejav, ktorým rečník osloví publikum. Zhoda je najzreteľnejšia v spojeniach úvodný prejav a záverečný prejav.
Keď má riaditeľ na začiatku večera úvodné slovo, prednesie krátky príhovor k hosťom. Oba výrazy označujú stručné vystúpenie pri konkrétnej príležitosti, napríklad na otvorenie alebo na záver podujatia.