vznik
Začiatok existencie niečoho, to, že niečo vzniká alebo vzniklo.
Vznik je okamih alebo proces, keď niečo začína existovať. Hovorí sa tak o začiatku vecí, javov, organizácií aj vzťahov.
Gramatický rozbor
Podstatné meno mužského rodu, neživotné, skloňuje sa podľa vzoru dub (vznik, vzniku, pri vzniku). Zvyčajne sa spája s podstatným menom v genitíve, ktoré vyjadruje, čo vzniká (vznik štátu). Množné číslo sa používa zriedka. Slovo je odvodené od slovesa vzniknúť.
Príklady použitia
„Vedci skúmajú vznik vesmíru.”
„Od vzniku firmy uplynulo už desať rokov.”
Synonymá
Počiatok vesmíru alebo počiatok civilizácie je okamih, keď začali existovať, teda ich vznik. Slovo znie o niečo knižnejšie.
Genéza je odborný názov pre vznik a postupné formovanie niečoho. Používa sa v náučných textoch, napríklad genéza pohoria alebo genéza ochorenia.
Keď sa pýtame, ako a z čoho niečo vzniklo, môžeme hovoriť o jeho vzniku aj pôvode. Teórie o pôvode vesmíru skúmajú to isté ako teórie o jeho vzniku.
V prírodných a telesných procesoch sa vznik a tvorba prekrývajú, tvorba ľadu či tvorba obličkových kameňov je ich postupný vznik. Tvorba pritom pomenúva priebeh formovania, nie okamih, keď niečo začne existovať.
Pri vesmíre, štáte či firme sa dá namiesto o vzniku hovoriť o ich začiatku, lebo obe slová ukazujú bod, od ktorého niečo existuje.
Zrod pomenúva vznik ako narodenie niečoho nového, napríklad zrod štátu alebo zrod hnutia. Znie slávnostnejšie, preto sa hodí najmä do historických a publicistických textov.
Zrodenie opisuje vznik ako chvíľu, keď niečo prichádza na svet. Hovorí sa tak o zrodení myšlienky, priateľstva či nového umeleckého smeru.
Antonymá
Vznik a zánik ohraničujú existenciu niečoho z dvoch strán. Pri vzniku niečo začína existovať, pri zániku prestáva existovať.