zvláštny
Nezvyčajný, čudný alebo ťažko vysvetliteľný, často s odtieňom prekvapenia alebo nepokoja.
Zvláštne je to, čo sa nejakým spôsobom vymyká bežnému. Raz ide o niečo čudné a nečakané, inokedy o niečo osobitné, čo má vlastné určenie alebo si zaslúži viac pozornosti než obvykle.
Gramatický rozbor
Je to prídavné meno, ktoré sa skloňuje podľa vzoru pekný a zhoduje sa s podstatným menom v rode, čísle a páde, napríklad zvláštny človek, zvláštna náhoda, zvláštne vydanie. Vo význame nezvyčajnosti sa stupňuje na zvláštnejší a najzvláštnejší, vo význame osobitnosti sa zvyčajne nestupňuje. Môže stáť pred podstatným menom aj v prísudku so slovesom byť. Strednorodý tvar sa často používa samostatne v spojení nič zvláštne. Príslovka k nemu je zvláštne.
Významy, synonymá, antonymá
Nezvyčajný, čudný alebo ťažko vysvetliteľný, často s odtieňom prekvapenia alebo nepokoja.
Používa sa pri ľuďoch, pocitoch, zvukoch či udalostiach, ktoré nezapadajú do toho, na čo sme zvyknutí. Môže znieť neutrálne aj mierne nedôverčivo. Spojenie nič zvláštne znamená, že sa nestalo nič nezvyčajné.
„Z kuchyne sa ozýval zvláštny zvuk.”
„Mám zvláštny pocit, že sme tu už niekedy boli.”
Synonymá
Bizarný nápad či scéna vybočujú z bežného rovnako ako zvláštne, len v silnejšej miere, až na hranicu absurdity.
Pri ľuďoch a ich zvykoch vyjadruje čudácky to isté vybočenie z bežného, ale s posmešným nádychom. Čudácky starý pán je skrátka zvláštny človek.
Čudný pocit, zvuk či človek vyjadrujú presne to nečakané a ťažko vysvetliteľné, čo zvláštny. V bežnej reči sa zamieňajú bez straty významu.
Keď niekto odpovie cudzím hlasom, jeho hlas znie zvláštne, inak, než sme zvyknutí. Takto sa cudzí používa o hlase, pohľade či správaní, ktoré u človeka nepoznáme.
Divný pocit alebo divný človek nesú to isté znepokojivé vybočenie z bežného ako zvláštny. Divný znie o niečo hovorovejšie.
Exotický prízvuk či vzhľad je zvláštny tým, že pôsobí neznámo a neobvykle. Obe slová tu vyjadrujú, že sa niečo vymyká tomu, na čo sme zvyknutí.
O štýle, oblečení či ráze krajiny, ktorý sa nepodobá na nič bežné, možno povedať zvláštny aj jedinečný. Jedinečný pritom zdôrazňuje, že ide o výnimku hodnú obdivu.
Kuriózny prípad alebo príhoda je zvláštna tak, že človeka skôr pobaví alebo prekvapí. Hodí sa najmä na udalosti a historky.
Zvláštne aj nápadné meno, klobúk či dievča upútajú pozornosť práve tým, že sa vymykajú bežnému. Spoločný je tu neobyčajný vzhľad, ktorý si každý všimne.
Neobyčajný zážitok či zhoda okolností vybočuje z bežného života rovnako ako zvláštna. Neobyčajný pritom častejšie znie s obdivom.
Zvláštny pocit či jav, ktorému nerozumieme, je zároveň nepochopiteľný. Obe slová sa tu stretávajú v tom, že nás niečo zarazí, lebo sa to vymyká nášmu chápaniu.
Zvláštny aj netradičný recept či postup sa odkláňajú od zaužívaného spôsobu. Spoločný je tu odklon od toho, ako sa veci zvyčajne robia.
Pri správaní, príznakoch či počasí obe slová hovoria, že sa niečo neodohráva tak, ako by sa čakalo. Zvláštne správanie psa môže byť jednoducho netypické.
Nevídaný úkaz alebo zjav je zvláštny tým, že sa s ním ešte nikto nestretol. Spoločné je tu vybočenie z bežného, ktoré človeka zarazí.
O zážitku či stretnutí, ktoré vytrhne z každodennosti, možno povedať zvláštny aj nevšedný. Nevšedný zdôrazňuje skôr príjemné vybočenie.
Zvláštny pocit alebo náhoda, pre ktoré nemáme žiadne vysvetlenie, sú zároveň nevysvetliteľné. Obe slová sa stretávajú tam, kde nás niečo zarazí práve chýbajúcou príčinou.
Nezvyčajné ticho v dome je zvláštne práve tým, že sa vymyká bežnému stavu. Nezvyčajný to vyjadruje vecnejšie, bez nepokoja.
Nezvyklý pohľad či zvyk je zvláštny tým, že sa s ním človek bežne nestretáva. Výraz znie trochu knižnejšie.
O človeku alebo štýle, ktorý sa svojsky odlišuje od ostatných, možno povedať zvláštny aj originálny. Originálny vyznieva skôr uznanlivo.
V knižnom štýle sú pitoreskné tvary či postavy zvláštne svojou nezvyčajnou, malebnou podivnosťou. Obe slová tu opisujú to, čo sa vymyká bežnému vzhľadu.
Podivné správanie či podivná zhoda okolností vzbudzujú rovnaké prekvapenie a nedôveru ako zvláštne. Podivný znie trochu knižnejšie.
Podivuhodné zvuky alebo podivuhodný život sú zvláštne tým, že vzbudzujú údiv a nedajú sa ľahko vysvetliť. Obe slová tu opisujú vybočenie z všednosti zahalené tajomstvom.
Zvláštny zvuk či zmiznutie, ktorého príčinu nepoznáme, je zároveň záhadné. Obe slová tu opisujú to, čo si nevieme vysvetliť.
Keď nás niečo nečakané zarazí, povieme zvláštne, že nikto neprišiel, aj zaujímavé, že nikto neprišiel. V takej poznámke obe slová vyjadrujú, že si všímame niečo neobvyklé.
Prejsť na celé heslo →Antonymá
Zvláštna príhoda zarazí, bežná prejde bez povšimnutia. Protiklad stojí na tom, či sa niečo vymyká zvyčajnému.
Prejsť na celé heslo →Kto pôsobí zvláštne, správa sa inak, než sa čaká. Normálne správanie je opakom, nevzbudí ani údiv, ani nepokoj.
Zvláštny zvuk či človek vybočuje z bežného, obyčajný doň naopak celkom zapadá. Protiklad sa týka toho, či niečo prekvapí, alebo nie.
Osobitný, odlišný od bežného svojím určením alebo mierou, bez príznaku čudnosti.
Typický je v úradných, novinárskych a odborných spojeniach. Môže označovať niečo určené na konkrétny účel, ale aj niečo, čomu sa venuje viac než zvyčajne. Nenesie nijaké hodnotenie, že by bolo niečo divné.
„Televízia vysielala zvláštne vydanie správ.”
„Tejto téme budeme venovať zvláštnu pozornosť.”
Synonymá
Osobitná aj zvláštna pozornosť či kapitola znamená, že sa niečomu venuje samostatné miesto mimo bežného. Zamieňajú sa v úradnom aj bežnom texte.
Špeciálny aj zvláštny vlak či režim je určený na konkrétny účel a stojí mimo bežnej prevádzky.
Zvláštne aj mimoriadne vydanie správ vychádza mimo bežného poriadku. Rovnako zvláštna a mimoriadna pozornosť znamená viac než obvykle.
Vo výnimočných aj zvláštnych prípadoch ide o situácie, ktoré sa vyčleňujú z bežného pravidla. Takto sa zamieňajú najmä v úradných spojeniach s prípadom či povolením.
Antonymá
Zvláštne vydanie správ vychádza mimo plánu, bežné patrí k pravidelnému poriadku. Rovnako zvláštna pozornosť je väčšia než bežná.
Prejsť na celé heslo →