myšlienka
výsledok myslenia, to, čo si človek v duchu myslí alebo o čom uvažuje
Myšlienka je to, čo si človek v duchu myslí alebo čo mu napadne. Môže ísť o úvahu, nový podnet alebo základnú ideu, na ktorej stojí text, dielo či hnutie.

Gramatický rozbor
Podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru žena (myšlienka, myšlienky, myšlienke, myšlienku, o myšlienke, s myšlienkou). V množnom čísle má tvary myšlienky, myšlienok, myšlienkam, o myšlienkach, s myšlienkami. Často sa spája s prídavnými menami ako dobrá, hlavná či zaujímavá a so slovesami ako mať, prísť na alebo zaoberať sa.
Významy, synonymá, antonymá
výsledok myslenia, to, čo si človek v duchu myslí alebo o čom uvažuje
Používa sa pri opise vnútorného prežívania a uvažovania človeka. V množnom čísle často označuje celkové uvažovanie alebo duševné rozpoloženie. Bežné sú spojenia ako byť ponorený do myšlienok alebo byť myšlienkami inde.
„Celý deň som bola ponorená do vlastných myšlienok.”
„Tá myšlienka mi nedala v noci spať.”
Synonymá
Úvaha aj myšlienka tu označujú to, o čom človek v duchu premýšľa. Kto je ponorený do vlastných myšlienok, je zahĺbený aj do vlastných úvah.
Prejsť na celé heslo →nový podnet alebo plán, ktorý niekomu napadne
V tomto význame označuje návrh alebo zámer, s ktorým človek prichádza. Často sa hodnotí ako dobrá, zlá alebo zaujímavá. Typické je spojenie prísť na myšlienku.
„To je výborná myšlienka, poďme na výlet už v sobotu.”
„Prišiel na myšlienku, že by sme mohli otca prekvapiť.”
Synonymá
V tomto význame obe slová pomenúvajú plán, ktorý človeku zrazu príde na um. Vetu To je výborná myšlienka možno bez zmeny zmyslu povedať ako To je výborný nápad.
Keď niekto príde s dobrou myšlienkou, ako stráviť víkend, môžeme povedať aj, že má dobrú ideu. Obe slová tu pomenúvajú ten istý podnet, ktorý mu prišiel na um.
Námet je myšlienka, s ktorou človek prichádza ako s návrhom pre ostatných. Najčastejšie sa takto hovorí o námete na výlet alebo na zlepšenie.
základná idea alebo hlavný obsah textu, diela, učenia či hnutia
Tento význam sa používa najmä v škole, v odbornom a publicistickom jazyku. Vyjadruje to podstatné, čo chce autor alebo skupina ľudí oznámiť či presadiť. Často sa hovorí o hlavnej alebo ústrednej myšlienke.
„Určte hlavnú myšlienku básne.”
„Myšlienka zjednotenej Európy sa začala presadzovať po druhej svetovej vojne.”
Synonymá
Ústrednú myšlienku diela alebo hnutia nazývame aj jeho ideou. Myšlienka zjednotenej Európy a idea zjednotenej Európy vyjadrujú to isté.