úvaha
Premýšľanie o niečom, najmä pred rozhodnutím.
Úvaha je premýšľanie o niečom, ale aj myšlienka, ku ktorej človek pri ňom dospeje. V škole tak nazývame aj slohový útvar, v ktorom autor rozoberá svoj pohľad na určitú tému.
Gramatický rozbor
Podstatné meno ženského rodu. Skloňuje sa podľa vzoru žena (úvaha, bez úvahy, o úvahe, s úvahou, množné číslo úvahy, bez úvah). Často sa viaže s predložkou o (úvaha o budúcnosti). Vystupuje aj v ustálených spojeniach brať do úvahy, teda zohľadniť, a prichádzať do úvahy, teda byť jednou z možností.
Významy, synonymá, antonymá
Premýšľanie o niečom, najmä pred rozhodnutím.
Zdôrazňuje čas a pozornosť, ktoré človek venuje istej otázke. Bežne sa vyskytuje v spojeniach po dlhej úvahe alebo po krátkej úvahe.
„Po dlhej úvahe sa rozhodla prijať novú prácu.”
„Kúpa bytu si vyžaduje dôkladnú úvahu.”
Synonymá
Po dlhej úvahe znamená to isté ako po dlhom premýšľaní. Obe slová vyjadrujú čas a sústredenie, ktoré človek venuje rozhodnutiu.
Po krátkom rozmýšľaní aj po krátkej úvahe sa človek rozhodne až potom, čo si v duchu zváži možnosti. Rozmýšľanie je len hovorovejší spôsob, ako to povedať.
Reflexia aj úvaha znamenajú sústredené premýšľanie, pri ktorom sa človek k niečomu vracia a zvažuje to. Ťažká skúsenosť si tak vyžaduje hlbšiu reflexiu rovnako ako hlbšiu úvahu.
Myšlienka alebo myšlienkový postup, ktorým človek dospieva k záveru.
Takúto úvahu hodnotíme podľa toho, či je logická a presvedčivá. Často sa používa v množnom čísle, keď ide o viacero súvisiacich myšlienok.
„Tvoja úvaha je správna, ale chýbajú jej dôkazy.”
„Jeho úvahy o budúcnosti firmy nikoho nepresvedčili.”
Synonymá
Keď hodnotíme, či je niečia úvaha správna, hodnotíme jeho myšlienku a to, ako k nej dospel. Obe slová tu pomenúvajú obsah premýšľania, ktorý sa dá posúdiť.
Prejsť na celé heslo →Keď posudzujeme, či je niečia úvaha správna alebo chybná, posudzujeme jeho úsudok, teda logický krok od predpokladov k záveru. V tomto zmysle sa správna úvaha a správny úsudok kryjú.
Reflexie o umení aj úvahy o umení sú myšlienky, ktoré niekto o téme sformuloval a predkladá ostatným.
Slohový útvar, v ktorom autor premýšľa o nejakej téme a vyjadruje k nej svoj osobný postoj.
Píše sa na hodinách slovenského jazyka a objavuje sa aj v publicistike. Na rozdiel od opisu alebo rozprávania stojí v jej centre autorov názor a jeho zdôvodnenie.
„Na maturite sme písali úvahu o zmysle priateľstva.”
„V novinách vyšla zaujímavá úvaha o živote na dedine.”